Stredovek, žehnanie a výjazd na Mohylu mieru

Čo čert nechcel, v poslednej dobe nám náš francúzsky otrok robí viac vrások ako úsmevov a to aj napriek tomu, že dostáva opateru akú predtým asi nepoznal... a možno aj preto stále vymýšľa... v piatok sme sa vybrali na čumendu do mesta Žilina, kde sa konal v rámci kultúrneho leta stredoveký deň. Po príchode sa rozhodol otrok, že odmietne poslušnosť a vypýta sa na návštevu miestnych doktorov. Návšteva mu pomohla.

Občas dobre padne pozrieť sa aj na iné obdobie ako je to naše primárne. Program neprekvapil, ale ani nesklamal. Čo naopak príjemne prekvapilo bola plzeňská piváreň a kuchyňa ktorú tam majú. :)

V sobotu ráno naše kroky namierili k rodnej obci najdlhšie slúžiaceho vojaka histórie Ladislava Gabriš - Škultétyho do Mojtína. Miestna honorácia tam požehnávala s pomocou církvi jeho sochu. Socha je to pekná, historicky neverná. Ale tak už to býva. Ak aj pominieme také detaily ako je postavenie a symbolika, predsa len vlajka v ľavej ruke a zbrane na pravej strane zavesené, sú viac ako chybné. Dalo by sa oponovať, že bol ľavák. To by však nesmel žiť vo svojej dobe. Predpisy si nedovolili porušovať ani vysoko postavené vojenské osoby. Po chvíli pózovania foťákom, pokračujeme v našom víkendovom putovaní.

Ďalšia zastávka - Mohyla mieru. Tu sa cez víkend stretli naši chrabrý priatelia v uniformách našich nepriateľov, aby oslávili nedožité 245 narodeniny toho korzického netvora a krokodíla Napoleona Bonaparta. Hneď po príchode, než sme sa stihli vôbec poriadne nadýchnuť sme mali v ruke dúšok koňaku. To sa ťažko odmieta. Večer sa strhla bohapustá pitka. A moja maličkosť sa večer (4:45 v nedeľu) uložila do pelechu. Uhnali sme si nový tento raz už asi ťažko prekonateľný rekord..... tri akcie v jednom víkende....

Mjr. Martin Maják Kompas