Montereau-Fault-Yonne 2014...ešte že mestečko bolo prívetivé...
Tak sa konečne 13.2.2014 začala tohoročná sezóna, a my sme sa mohli vydať na cestu do Francúzska na prvú akciu. Predchádzala tomu nervy a trpezlivosť drásajúca príprava nášho francúzskeho otroka, ktorý sa zachoval ako sa patrí a počas celého viac ako 3000 km dlhého výjazdu ani raz sa neprejavil ako neposlušník. Vo štvrtok pred odchodom sme naložili všetok potrebný materiála a výbavu. Príprava proviantu a tekutého občerstvenia bola už skôr iba takou ľahkou zábavkou pred cestou. O siedmej podvečer sedláme drobčeka a vyrážame smer západ. Prejazd cez rakúsko a nemecko bol po hladkych dialniciach balzamom a nad ránom sme sa priblížili k hraniciam. Príchod sme plánovali okolo 12 tej hodiny a ten sa nam aj podarilo dodržať. Pri príchode na miesto akcie sme zistili, že sme prvý... Kontaktovali sme organizátora a začali riešiť miesto na tábor a kone... necelú hodinku po nás prichádza autobus z českými značkami a konečne sa aj niečo deje... spoločne z ruskými spojencami staviame tábor a začíname štandartný táborový život. Skúška najnovšieho vybavenia v podobe poľného šporáka dopadla na výbornú...
Piatočný večer prebehol veľmi rýchlo a my sme zapadli na poľné lôžka unavený z dlhej cesty. Ráno po pripravení teplých raňajok a rozdelení sa z našimi ruskými spojencami, opäť jednám z horsemastrom o koníkoch pre mužstvo... žiaľ bezvýsledne a táto skutočnosť úplne pokazila sobotný deň a všetkých husárov náležite roztrpčila. Je to jediná ale veľmi veľká výtka organizátorom... nesplnenie podmienok z ich strany nás bude škrieť ešte veľmi dlho.
Na večer po ukončení oficiálnej rekonštrukcie bitky o Montereau, ktorej sme sa z vyššie uvedených dôvodov nezúčastnili, sme sa rozhodli prejsť po meste a okoštovať niečo z miestnych špecialít. Po prechádzke centrom a zistení, že nájsť podnik cenovo prijateľný pre slovenské kešeňky objavujeme na výlohe meno podniku, ktoré nesie pre mňa najkrajšie francúzske slovo l´hirondelle (bolo prvé ktoré som sa naučil správne vyslovovať) vchádzame a ochutnávame miestne biele a ružové víno. Neskôr večer píjmame pozvanie veteránov z légion étrangére na večeru. Náš zlý dojem z akcie napravil prístup mestečka, ktoré sa k nám chovalo veľmi láskavo. Dokonca v podniku s nami spoločne spievalo hymnu rakúskej monarchie, spievalo, hučalo to ako pred cisárom a nie ako v mieste kde dosiahol Napoleon jedno zo svojich posledných víťazstiev.
Nedeľné ráno bolo v uvodzovkách tažké, hlavne pre gemainer husara Staneka... ten nedeľu prespal rovnako ako aj väčšinu cesty. Rozhodli sme sa že si budeme na každej akcii vyhlasovať povinnú večierku, aby sa nám neopakovalo nedeľné predpoludnie... :)))
mjr. Martin Maják Kompas