Jozefínske slávnosti 2016 Terezín
Ako sa stáva pomaly tradíciou, po jednoročnom vynechaní sme sa vybrali na Jozefínske slávnosti do Terezína. Netradične v rozšírenej zostave doplnenej aj tromi štvornohými parťákmi Ronyou, Donauom a Diegom. Zároveň to bol aj krst ohňom pre nového gemeiner husára Didu. Cesta sa niesla v znamení prvej väčšej vzdialenosti pre náš busík.
Posádka a kone cestu zvládli nad očakávanie dobre. Po príjazde do Terezína a vybavení registrácie, sme rýchlo postavili paddock pre bitevníky a odišli ustajniť regiment do miestneho PARKHOTELA, ktorý sme zabrali pre kavaleriu jej cisárskeho veličenstva a uhorskej kráľovnej Márie Terézie. Ako vždy na tejto akcii, piatok sa niesol v pohode stretnutia z priateľmi. A hlavne v jednej z mimoriadnych udalostí. Povýšili sme gemainera Melichera na corporala... a to už si zaslúžilo poriadnu oslavu. Tá dopadla nad očakávanie, Kienmayerovým husárom sa podarilo vypiť klub u Medveďa do sucha. Samozrejme nie úplne, iba v druhu, ktorým sa zapíjala hodnosť. Ráno bolo štandartné, postaranie sa o kone a tradičná porada veliteľov. Po nej sme sa prešli aj z našimi koníkmi, čo bola príjemná prechádzka.
popoludní sa začala prvá časť rekonštrukcie v Terezíne. Tento rok si autori scénara vybrali obliehanie a dobytie sliezskej pevnosti Kladsko (v súčastnosti Poľská republika)
po odpočinku vynútenom prímerím sa pokračovalo večerným obliehaním, ktoré sa skončilo kapituláciou pevnosti a odchodom prusov z
nej. Následoval tradičný ohňostroj, ktorý nemôže chýbať na Jozefínskych slávnostiach v Terezíne. Večer sa niesol v podstatne pokojnejšom duchu ako piatočný. Predsa len únava a nedostatok spánku v piatku sa prejavilo. :) Nedeľná cesta domov sa začala odvíjať relatívne v pohode, až na drobnú nehodu, ktorá nás zadržala na viac ako 4 hodiny v Prahe čakaním na mobilný servis. Roztrhol sa nám klinový remeň poháňajúci vodnú pumpu. Z plánovaného popoludňajšieho príchodu na kasárne, sa stal príchod večerný. Kone zvládli viac ako 11 hodinový pobyt v autobuse bez väčších problémov. Vyložili sme kone, osobnú batožinu a oddali sa zaslúženému odpočinku.
mjr. Martin Maják Kompas